New world

2. Kapitola

„Čože?“ skríkol Javier. „To nie je pravda. Saša by také niečo nikdy neurobil. Nenávidel Volturiovi najviac zo všetkých.“
Carlisle sa ho snažil upokojiť. „Musel to urobiť. Prinútili ho. Len čo dokončil váš prenos, vtrhli Volturiovi do domu. Ak by sa im nepodvolil, navždy by ste sa stratili v časopriestore.“
Javier od zlosti zaťal zuby. „Keď sa Fabiola uzdraví, pôjdem za ním.“
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Volturiovi sú veľmi silní a za posledných sto rokov im moc vzrástla. Bude to tvoj koniec!“ varoval ho Carlisle, ale Javier sa len usmial. „Zabúdate na moju schopnosť.“ „Akú schopnosť?“ spýtala sa Bella, ale Edward (ako ho sama predstavila) jej odpovedal namiesto neho. „Ovláda telekinéziu.“
„Tele...čo?“ spýtal sa nechápavo návštevník.
„Predveď, čo dokážeš.“ vyzval Javiera.
Všetko naokolo sa začalo triasť ako pri zemetrasení. Obrazy lietali a predmety sa samé od seba dávali do pohybu. Všetci to sledovali užasnutým pohľadom. Zrazu všetko prestalo, len z kuchyne priletel obrovský nôž a zastal priamo pred Bellinou tvárou. Nôž sa otočil a na jeho čepeli sa utvoril uzol. Javier natiahol ruku a nôž sa do nej sám vložil.
Cullenovci stáli s otvorenými ústami a hľadeli na Javiera. Nie každému sa podarí ich prekvapiť, obzvlášť nie Alice. Emmett sa zmohol len na: „Páni!“
„ A čo dokáže ona?“ ukázala Rose na odpočívajúcu Fabiolu, ale tá bola preč. „Kde je?“
„Stále tam leží.“ odpovedal Javier a mal pravdu. Posteľ bola zvláštne preliečaná, akoby na nej niekto ležal. Vzápätí už upírku videli všetci. „Dokáže byť neviditeľná.“ Bella preložila Javierove slová už úplne zbytočne. Ticho bolo prerušené zvukom vyzváňajúceho mobilu. Prestrašený upír začal okamžite vrčať. „To je O.K., Javier.“ snažila sa ho upokojiť Bella, keď videla jeho výraz. Vytiahla pre Javiera neznámu podlhovastú vec a pridržala si ju pri uchu. „Ahoj mami,...áno..prijdeme s Edwardom pre teba...áno...zajtra o štvrtej na letisku.“ Keď sa hovor skončil, šokovaný upír sa spýtal: Tvoja matka je v tej krabičke?“ ukazoval prstom na mobil. Odpoveďou mu bol smiech ostatných. „Ale kdeže, moja mama má tiež takúto krabičku a keď na nej vyťuká kombináciu čísel, moja krabička zazvoní a ja sa s ňou môžem porozprávať.“ vysvetľovala Bella a na ukážku vytočila číslo Cullenovcov. Telefón, ktorý ležal na stole pod okenným parapetom zazvonil. Jasper sa strhol. „Bože, to je úžasné.“ povedal po telefonáte s Alice, keď mu Bella požičala mobil, aby si ho vyskúšal vo vedľajšej miestnosti. Prvotný šok vystriedal ďalší, keď mu Alice pustila televíziu. Javier nechápal, ako sa môže vmestiť toľko ľudí do takej malej skrinky.
 
   Ubehlo niekoľko dní, odkedy Javier s Fabiolom navštívili Cullenových rodinu. Jasper a Emmett sa s Javierom rýchlo spriatelili a aj Fabiola si začala rozumieť s Alice a Rose. Ale Javier si trávil najviac času s Bellou, ktorá bola zároveň aj jeho tlmočníčkou. Bolo zábavné chodiť s Javierom po meste a ukazovať mu výdobytky modernej techniky. Upír bol ešte stále ohromený z technického zázraku, ktorý videl- z auta. Ale Bella ho dokázala pochopiť. V jeho storočí žiadne autá neexistovali, len koče a dostavníky. Rozmýšľala, aké by to bolo, keby sa ocitla v 22. storočí.
   Na druhý deň šli pre Renné na letisku a Javiera vzali so sebou. Španiel sa ohromene díval na „plechové vtáky“, v ktorých sa nachádzali ľudia, a nedokázal pochopiť, ako môže preletieť cez Atlantic za 12 hodín, keď loďou to trvá minimálne 3 dni.
   Našťastie aspoň privítanie Bellinej matky dopadlo nad očakávania. Renné bola z mladého Španiela unesená, keď natiahla k nemu ruku, ale miesto tradičného podania, sa sklonil a pobozkal ju.
„Si nervózny zo svadby?“ spýtala sa Renné Edwarda, ktorý sa venoval šoférovaniu. „Dá sa povedať.“ odvrkol hľadiac na cestu. Renné sa obrátila a spýtavo sa pozrela na svoju dcéru, ale tá len mykla plecom.
 
   „Prečo vlastne nezabíjaš ľudí?“ spýtala sa jedno slnečné popoludnie. „Lebo nechcem byť netvor.“ odpovedal a Bella sa len uškrnula. Javier sa na ňu spýtavo pozrel. „To som už počula.“ vysvetlí a spomenie si na situáciu spred dvoch rokov, keď rovnakú otázku položila Edwardovi. „Keď som mal 22, odišiel som do Paríža, aby som bojoval za Napoleona. O tri roky neskôr ma smrteľne zranili v bitke pri Slavkove. Tam na bojisku ma našla Fabi. Nikdy som nepoznal iný štýl života, ako tento. Fabiola na mňa dávala pozor a nedovolila, aby sa niečo stalo. Aj keď spočiatku to bolo veľmi ťažké.“ uškrnie sa pri spomienke na tie časy.
„A Fabiola? Aké to bolo s ňou?“
„Jej otec bol dvorným lekárom kráľovnej Isabelly v rokoch 1490- 1503...“ začal, ale Bella mu skočila do reči. „1490? Ale veď v tom období bola objavená Amerika!“ šokovane dodala. „Koľko má rokov?“
„ 500“.
Bella zalapala po dychu. To znamená, že Fabiola je staršia ako Carlisle. Oveľa staršia. V duchu si vybavila Španielkinu tvár. Nevyzerala na 500- ročnú starenu. Ale žiadny upír nikdy nevyzerá na svoj vek. Ani Voltuirovi! A tí sú oveľa starší!
Javier dívajúc sa na jej tvár pokračoval: „Fabiolin otec bol veľmi nábožný muž. Rozhodol sa, že jeho dcéra pôjde do kláštora.“
„A to sa jej vôbec nepýtal?“
„Vtedy boli rodičia pánmi svojich detí. Museli ich poslúchať na slovo.“
Bella prikývla. To jej dávalo zmysel. Jej svet a svet Fabioly bol na míľe vzdialený. Premýšľala, či aj ona o 500 rokov bude rozprávať svoj životný príbeh nejakého ľudskému dievčaťu. Bolo by to rozhodne zaujímavé.
„Fabiola po uplynutí štyroch rokov zložila Večné sľuby a stala sa mníškou. Ale koncom roku 1507 napadol ich kláštor upír. Všetkých zabil až na mladého kňaza, rehoľnú sestru a Fabiolu. Keď premena skončila, snažili sa zistiť, čo sa s nimi stalo. Príbehy o upíroch boli v katolíckom Španielsku zakázané, a tak sa rozhodli cestovať. Prišli do Talianska, kde narazili na gardu Voltuirových, ktorá sa ich snažila presvedčiť, aby s nimi zostali. Vysvetlili ich, čo sa s nimi stalo a čo môžu teraz robiť. Ale hlboké katolícke a sociálne cítenie im zabraňovalo zabíjať nevinných. Začali sa živiť potkanmi, ale tie nedokázali uhasiť ich smäd. Kňaz a rehoľná sestra, ktorá s nimi cestovala, sa napokon vzdali a pokúsili sa zabiť. Po mnohých neúspešných pokusoch sa im to podarilo.“
Na Bellin spýtavý pohľad odpovedal: „ Vošli do horiaceho domu. Ako iste vieš, plamene sú pre upíra smrteľné.“
„Fabiola odišla do Laponska, aby sa pokúsila nežiť ako monštrum. A nakoniec sa jej to podarilo.“
„Ako?“
„V Laponsku nebolo veľa ľudí a tak neprichádzala do pokušenia tak často, ako tomu bolo na juhu. A okrem toho, v Laponsku žije veľa sobov.“
Bella pochopila. Z Fabioly sa stala „vegetariánka.“ Ona bola prvým „Stregoni benefici“, nie Carlisle. Keďže žila ďaleko od akejkoľvek spoločnosti, nikto nič nezaznamenal. Ani Volturovi.
„ V časoch napoleonských vojen sa rozhodla ísť pomôcť zraneným vojakom. Jej sebaovládanie nebolo také dokonalé ako u Carlisea, ale verila, že nikomu neublíži. A tak v júni roku 1815 našla mňa. Ležal som na bojisku a zomieral. Fabiola ma zachránila a odvtedy sme spolu.“ Z jeho hlasu cítila hlbokú úctu a lásku, ktorú prechovával k žene, ktorá ho stvorila.
„Nikdy ťa nenapadlo skúsiť iný životný štýl ako tento?“ spýtala sa.
„Napadlo a mnohokrát . Ale pre Fabiolu urobím všetko!“
V mysli sa zastavila pri Jasperovi a jeho láske k Alici. Premýšľala, ako ťažké to muselo byť zriecť sa ľudskej krvi a stať sa „vegetariánom“. Vedela, že by urobil čokoľvek, čo by Alice potešilo.
 
   Sledoval oboch ako sedeli na verande domu a rozprávali sa. V Javierových myšlienkach sledoval niť rozhovoru. Napriek jeho hlbokej láske k Fabiole žiarlil. Dlho si to nechcel priznať, ale je to tak. Žiarlil. Na upíra z 19. storočia, ktorý sa ocitol v inom čase a na inom kontinente, kde takmer nikomu nerozumie. Jeho rozumnejšia polovička mu naznačovala, že sa správa neprístojne, ale on si nemohol pomôcť. Vedel, že Javier miluje svoju družku a Bella ho absolútne zbožňuje, ale žiarlivosť sa ako slizký had vkrádala do jeho srdca a rozožierala mu vnútro. Po prvýkrát nebol jeho sokom obyčajný človek, ale niekto, kto by ho mohol ľahko premôcť v súboji o Bellino srdce. Niekto rovnako nádherný ako on. Javier Bellu potreboval, a ona mu pomáhala. Napriek tomu sa ho zmocňovala ukrutná žiarlivosť pri pohľade na Španiela a svoju budúcu nevestu. Už sa nemohol dočkať, kedy tomu prišelcovi ukáže, komu Bella skutočne patrí.
   Svadba bola malá, ale rodinná. Okrem Charlieho, Renné a Cullenovcom tam bolo len pár priateľov zo školy. Fabiolin zdravotný stav sa upravil natoľko, že sa Španieli rozhodli ihneď po svadbe odísť do Volterry. Edward sa ani nesnažil skrývať svoje nadšenie.
   Upíri nastúpili na loď v New Yorku a vydali sa do Talianska. Cullenovci, ktorí sa s nimi prišli rozlúčiť, sa dívali na loď s presvedčením, že svojich nových priateľov už nikdy neuvidia.